Svet za mojou stenou (31.časť)

5. října 2011 v 18:20 | Mooniness.
Koncert sa skončil a oni odišli.Ten koho tak veľmi milujem odišiel.
Znamená to ďalších desať rokov trápenia samej seba a snívaním o ňom?
"Poď rýchlo musíme ísť na autogramiádu."Yetty na zase silno chytila za ruku a utekala von z arény.Utekala som porpi nej.Bola som presvečená že ho chcem ešte vidieť.Nech sa stane čokoľvek.
Keď sme prišli na údajné miesto autogramiády bolo tam snáď milión fanúšičiek.Pozerala som sa všade okolo seba ale nikde, vlbec nikde som nevedela zazrieť Billa.
"Prosím.Prosím.Chcem ho vidieť.Len jednu sekundu..."Šepkala som si sama pre seba.Bola som si istá že ma nieje počuť cez všetok vreskot mladých dievčat okolo.
Blížili sme sa čoraz bližšie a bližšie, Yetty sa neústupne pokúšala predierať sa cez ten dav a išlo jej to viac než dobre.
Ani som sa nenazdala a boli sme pri kovovom zábradlí Bill tam však nebol.
Yetty sa niekoho opýtala kde je a fanúšička jej odpovedala že sa rozhodol ísť medzi fanúšikov, samozrejme s bodyguardmi.
Yetty prikývla a ďalej sa horlivo pozerala vôkol seba.Ja som už prestala dúfať.Vedela som že ho neuvidím a že všetko bude ako doteraz.Lenže horšie.
Nebola som sklamaná.Nebola som sklamaná pretože som od tohto nič nečakala.Nič.Nechápem načo som šla na ten hlúpy koncert.Za všetko môže Mark.všetko sa to začalo keď mi dal ako darček to hlúpe cédéčko a ja om si po dlhom čase spomenula na to ako vyzerá jeho tvár.
Nie.Ja som vždy vedela ko vyzerá jeho tvár.Ale videla om ju len vo svojich spomienkach na ktoré som sa snažiola nemyslieť.Vďaka nemu sa toto začalo.
Mala by som mu byť vďačná alebo by som na ňho mala byť nahnevaná?Neviem.
Všetko sa to odštartovalo jedným darčekom ktorý by som ani vo sne nečakala.Nikdy som ten carček nemala dostať.Nikdy som ho o nič neprosila.Tak prečo mi to kúpil?
Bol to osud...prebehlo mi hlavou.
Nie!nesmiem veriť na osud!Je to len nejaký šibnutý výmysel ľudí ktorý si nevedia poriadne usporiadať život.Osud neexistuje.
"Aha tam je Bill!!!"Z mojich myšlienok ma vyrušilo silné a hlasné zakričanie.
Automaticky som sa otočila a asi meter od som ho videla.Stál tam.Videla som ho rovno pred sebou.Prestala som dýchať.Nie to nieje Bill to sa mi zdá.
Stála som tam ako obarená a bála som sa spraviť čo i len jediný krok lebo som bála že táto prekrásna a prekrásne reálna halucinácia zmizne.
"Prue poď už!"Yetty ma chytila za ruku a ai si nevšimla že predomnou stojí...Bill Kaulitz.Slávna hviezda, idol mladých dievčat a muž ktorého tak veľmi milujem.
Nemohla som pohnúť jedinou končatinou na svojom tele tak som len nemo šla za Yetty ako nejaká jej bábka a prtom som sa na ňho stále pozerala.Vyzeral tak isto obarene ako ja.
Bola som od neho už o čosi ďalej a však stále som mu videla do tváre.Všimla som si nepatrný pohyb jeho pier ktorý by si nikto iný ani nevšimol ale ja som ho videla presnejšie než čokoľvek iné.Ten malý pohyb pre mňa znamenal všetko.Všetko čo som doteraz robila, všetko čo som chcela robiť a všetko čo robím.
"Prudence."Ešte vždy sa pozeral obarene pred seba a zízal do mojich očí z ktorých sa okamžite začala valiť spŕška sĺz.
To jedno jediné slovo ktoré vyšlo z jeho úst bolo pre m§a také dôležité a tak neuveriteľné krásne že ten pocit ktorý som cítila bol nepísateľný.
"Pamätá si moje meno.Pamätá si ho."Usmievala som sa cez krokodýlie slzy a smiala som sa.
Za malú chvíľku sa Bill stratil v dave fanúšičiek a ja som ho už nevidela.Neprekážalo mi to.Pamätal si ma.Pamätal si ma a nič iné nebolo dôležité.
"Čo sa deje Prue?"Yetty sa na mňa nechápavo pozerala.
Smiala som sa.Bola som šťastná.Bola som dokonale šťastná.Plakala som od šťastia ako keby to mal byť posledný deň v mojom živote.Moje oči boli určite celé červené a úsmev taký široký až ma z toho bolela tvár.Na tom nezáležalo.Na ničom nezáležalo.On si pamätal moje meno a na ničom inom nezáležalo.Už viem prečo ho milujem desťa rokov.Už viem prečo sa trápim, už viem prečo týram svoju dušu.
Celý život čakám na tento jediný okamih na to jediné slovo ktoré vyšlo z jeho úst.
"Nič.Nič sa nedeje.Všetko je ako má byť."Mala som pravdu.Hovorila som absolútnu pravdu.Konečne som neklamala.Hovorila som čistú pravdu a žiadnu inú.
"Tak prečo plačeš?Prue neplač."Objala ma.
"Ja som šťastná.Som šťastná Yetty."Objala som ju tiež a ešte vždy som sa usmievala.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama