Leden 2013

Zimné noci.

19. ledna 2013 v 1:20 | Ginthon.
Zasnežené ulice, chlad hladí moje nahé plecia
Nieje to tvoj hlas čo ma tu drží
Kúsok zakázaného ovocia
Tŕne z tých najkrajších ruží

Mám strach, nemôžem už viacej dýchať
Nemôžem s úsmevom obracať pohľad k Bohu
Jeho hlas v srdci každý večer slýchať
Nesplnila som dôležitú úlohu

Mám strach, zožiera ma vo vnútri v túto osamelú noc
Mám strach, moje telo o chvíľu prestane jestvovať
Strácam nad sebou absolútne všetkú moc
Určite musíš žartovať!

Je to láska či je to úzkosť?
Voľba rovnej cesty či chvíľková ľahkosť?
Je to sen či skutočnosť?
Ruža plná tŕňov, najženskejšia mužnosť.

Nemá to zmysel.

Cesta do pekla.

17. ledna 2013 v 23:37 | Ginthon.
Niečo na tom bude, cesta je dnes v noci prašná
Chodím so zbraňou zasunutou v latexovom podväzku
Cítim krv, sláva je strašná
Zasa ma niekto drží priviazanú na tenkom povrázku

Zpráchnivela som zvnútra znova, padám na kolená
Počujem to, jeho hlas, ozvena
Úzke nohavice, bunda kožená
Je to muž či je to žena?

Dámy a páni porotcovia, nemá to zmysel
Dorazila som k rovnej ceste
Vedie rovno k zániku, prisahám nebol v tom žiaden zlý úmysel
Zostanem navždy uväznená v tomto malom špinavom meste

Deti čiernej duše.

5. ledna 2013 v 15:31 | Ginthon.
Cigaretový dym vábivo tancuje po tvojej tvári
Pach alkoholu sa šíri rovno z tvojich úst
Ozdoby a dokonalé účesy, sme puntičkári
Vravíme "Poď s nami len to skús."

To sme my, deti čierniej duše
Make-up, dokonalosť, skryté retuše
Pohŕdavý pohľad, citlivosť zatratená
V očiach neskonalý smútok, budúcnosť stratená

Zomreli sme po pôrode, nič už nemá zmysel
Prežívame umením, skrytý úmysel
Topíme sa vo vlastných slzách slaných
Dávame život za pár veršov planých

Sme mŕtvi, niet už pomoci
Krásu sme stratili, sme Nebeskí otroci
S krikom utekáme do čierno-čiernej noci
Za pochabým snom o veľkej, zákernej moci
Stratili sme nádej, stratili sme cieľ
Stratili sme možnosť že v našom chaose nastane mier
Sme len hŕba nešťastných, čudných tiel.

Sme nič.