Myseľ slečny G.

27. května 2013 v 21:20 | Ginthon.
Ako asi vyzerá ľudská myseľ?Ako by sa dala opísať slovami?
Ako je možné že sme všetci rovnakí a pritom absolútne rozdielni?
Povedala som si že sa pokúsim svoje vedomie opísať.
Je tam neporiadok, chaos.Ale úprimne: Kto z nás má v sebe absolútny poriadok v týchto prevažne temných časoch?
Bude to chcieť vynaložiť veľa práce.




Ohnivé plamene tancujúce okolo mojej duše, veľa súše, málo vody.Nekonečné, točité schody.Vedú do výšok, do nebies, tam kam sa tak veľmi bojím zájsť.
Na začiatku, stačil len krok.Až keď som vo veľmi krátkom čase dokráčala do výšin, uvedomila som si že sa výšok bojím.
Vedela som ako veľmi túžim dotknúť sa hviezd ale zároveň sa stupňoval môj strach z pocitu že strácam pevnú pôdu pod nohami.Predsa len, čím sme vyššie tým viacej bude pád bolieť.
Až ľudia, tie šialene krehké a zraniteľné bytosti ma naučili že čím som vyššie, tým viac lásky môžem rozdať.
Čím som vyššie ja, tým ste vyššie vy.
Čím sú vyššie iní, tým si vyššie ty.
Je to nekonečný, nádherný kolobeh toho ako sa navzájom snažíme vytiahnuť hore bez toho aby sme si to uvedomovali.
Ak však cítime závisť, strach, nechuť, pomstychtivosť tak nás každý jej či jeho vyšší stupienok zavŕta len hlbšie do špinavej chladnej zeminy.
Tak tu teraz stojím v nablýskaných šatách a vysokých topánkach a pýtam sa: Konám správne?
Tak tu teraz stojím s dvoma krížmi v rukách.
Jeden obrátený, symbolizuje pokoru.
Druhý v polohe ktorá je väčšine z nás známa, symbolizuje vieru.
Pýtam sa vás, anjeli, čo si počnem ďalej?
Buď budem naďalej samu seba topiť v hlbinách sebakritiky a sebaobetovania alebo budem stúpať vyššie bez ohľadu na všetky tie čudesné pohľady.
Už príliš dlho stojím na tom jednom schodíku, už len čakám až sa podomnou prepadne.
Moja budúcnosť sa rozpadne.
Tak si vravím, priatelia...
Je čas ísť.
Nebáť sa ohňa v mojej prekliato rozpálenej duši, nebáť sa vlastného temperamentu.
Život predsa chutí prekrásne.
Vaše tváre sú toho dôkazom.
Tak ako som ja vám, ste mi vy mojím odrazom.
Budem šťastná, budete vy.Budete smutní, budem za vás plakať.
Sľubujem že budem čakať.Trpezlivo.
Ale musím povedať "Zbohom".Moje podvedomie má veľa chýb.Veľa prekážok, veľa múrov cez ktoré sa neviem dostať.
Možno, sa stačí len rozlúčiť.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama